21-dňová cesta okolo Ománu 2014 - zápisky priamo z cesty
O Ománe sme často snívali, občas teoretizovali nad možnosťami, a ani neviem presne ako sa to celé vykryštalizovalo a v Októbri sme naložili pripravené motorky do požičaného Sprintera, aby odplávali smer Omán. A 12. januára ráno začíname v Muškate taký náš Dakar - našu 21 dňovú cestu okolo Ománu.
Priebežné správy z cesty:
14. január 2014:
Vcera rano sme sa trochu motali ale stihli sme toho dost - prechadzali sme horami a suchymi riecistami - wadi, kde boli aj narocnejsie useky s velmi makkym podkladom a velkymi kamenmi. Poobede sme dosli do Wadi Shab, kde sme sa okupali v jaskyni. Predvcerom skoro cely den prsalo, no nevadilo nam to, lebo bolo teplo.Az vecer sa vyjasnilo. Vcera bolo pekne asi 25 C. Spali sme v Sur. Dnes doobeda ideme do centra pozriet slavnu tovaren na lode a poobede pokracujeme do Muqual - neviem ci to stihneme, no chceli by sme, aby sme sa mohli okupat vo Wadi Bani Khalid.
 |
15. január 2014:
Fotky zo vcerajsieho prechodu Wahiba sands. Krasne a narocne. Vecer spanie u beduinov a rano tankovanie "draheho" benzinu. — v Masirah Island, Oman.
16. január 2014:
Sme na ostrove Masirah. Dosli sme sem cez 160 km pieskove peklo Wahiba Sands a bolo to o hubu:-) Isli sme vyse hodinu v uplnej tme. Ked sa zotmelo, tak guide zabludil a museli sme sa vracat. Boli sme vystaveni a zacalo to byt kriticke. Chalani so 690 nam museli pomahat. 117 km z toho vsetko v piesku. Spotreba 990tok 13l, 690tky zobrali 8:-) Spali sme u beduinov a rano sme pokracovali dalsich 63 km - dali sme to. Na toto budeme dlho pysni:-)
 |
Dnesny den s ranajkami Wahiba sands
 |
| Omán 2014 - Dnesny den s ranajkami Wahiba sands |
19. január 2014:
 |
| Omán 2014 - Mapa - Salalah Beach Villaa. |
Posledne dva dni boli narocne a aspon tychto par fotiek posielame. — v Salalah Beach Villaa.
Ahojte, hlasime sa zo Salalahu. V piatok sme obehli kusok ostrova Masirah a potom spat na pevninu, kde sme hned isli na sotolinu. Vyvrbilo sa to na celkom narocnu cestu s dunovymi jazykmi. Presli sme az na koniec a uz sme to hnali asfaltom.
Vecer sa nam konecne podarilo zakempovat este za svetla a na krasnom mieste.
Rano sme vstali za svitania, lebo sme potrebovali nahnat kilometre. Zacali sme jazdit po cestach, a stretavat mnozstva ludi. Kazdy sa pri nas zastavuje, foti a zacina spravidla rovnaky kolotoc otazok a odpovedi:
How are you?
Fine.
Where are you going?
To Salalah.
Where are you from?
Slovakia.
From Slovakia with bikes?!
Bikes by ship to Muscat, we by plane.
Aha! Good luck.
Uz to vieme naspamat
Vecer sme dosli do Ash-Shuwaymiyah. Len nedavno tu zijucim rybarom postavili cestu - uplne iny svet. Na autach tu jazdia 10rocne deti. Vypadli sme a odisli spat 40km dalej do Wadi Amdat. Presli sme skoro 400km.
Rano sme pokracovali do Salalah - pekne podla planu offroadom, nie pobrezim. Narocna cesta. 290km, z toho 190km offroadom a vskutku narocnym - vo wadi su velke sutre, striedajuce sa s pieskom alebo makkym jemnym strkom - rychlo sa ist neda a vyjazdene kolaje potrebuju prave rychlost - vytrapili sme sa. Navyse sme uz niesli aj benzin, lebo tam nebola ziadna cerpacka a veru sme ho aj potrebovali.
Na zaver, ked sme vycerpani mysleli, ze uz to mame za sebou, nas cakal neskutocny hlineny vyjazd plny kamenov, ukonceny na vojenskej zakladni.
Zajtra mame volny den, pozreme motorky ale jazdit nebudeme. Petovi sa podarilo zohnat pivo (na Masirah nebolo) a tak osprchovani krochkame blahom.
Mame sa dobre a vsetkych pozdravujeme.
23. januára 2014:
Sme v pusti, 100 km od Saudskych hranic. Vecer Risovi prestala ist motorka. Po 4 hod hladania - vysledok: bateria skratuje. Peto s Matusom vyrazili o 13:00 na otocku do Salalahu (540 km), z toho 150 km pista. So stastim sa im podarilo zohnat baterku.
Vratili sa o 23:00, celu cestu spat sli po tme. Zajtra nas cakaju velke duny.
 |
| Sme v pusti, 100 km od Saudskych hranic. |
26. januára 2014:
Rano Riso namontoval baterku a konecne sme vyrazili do velkych dun. Prepletali sme sa nizkymi dunami este asi 30km (cestou este Roman opravoval zadny touratech nosic, lebo sa zlomil) az sme dosli na miesto, kde boli okolo nas vsetkymi smermi 200-250m vysoke duny. Zhodili sme veci a isli na to. Moc sme sa neotukavali a coskoro sme vybehli na jednu vysoku. Cesta hore bola strma, ale v pohode az do momentu, ked zbadas hranu duny - to je miesto, kde mas pocit ze za tym uz nieje nic, len 150m volny pad. Kazdeho to tak vystrasilo, ze sme zastavovali 2m pred hranou. Spolocne sme si potiahli motorky az na hranu a pofotili sa. Pohlad za hranu bol tiez adrenalinovy. Stena so sklonom asi aj vacsim ako 45st... Bolo narocne sadnut na motorku a na dvojke to rozbehnut dole. Bola to nezabudnutelna jazda.
 |
| Omán 2014 |
Este sme sa este chvilu vozili po upati dun, kde mas pocit, ze lietas, a potom sme pod jednou zakempovali.
Rano sa Matus s Petom boli este povozit (Matusovi neslo otocit klucikom v spinacke, ale po niekolkonasobnom prestreknuti benzinom sa to rozhybalo). Po navrate sme vyrazili na presun do Nizwa - najprv 100km sotolina s pieskom a potom dalsich 200km do Muqshin, kde sme kempovali za mestom a pri ohni dopili posledne zasoby ohnivej vody. Dnes sme doklepli zvysnych 550km.
 |
| Omán 2014 |
28. januára 2014:
Grand canyon Ománu, offroad okolo najvyššej hory, brúsenie stupačiek po širokých cestách a kemp pri Ibri.
 |
Rano sme pozreli pevnost a potom presun do hor - po uvodnom asfalte zacala brutalna sotolinova/hlinena cesta s prevysenim 750m na par km, s opacne naklopenymi vracakmi plnych kamenov a pod.
Potom krasna asfaltka az do hotela - vyska 2.000m, a zima. Zhodili sme veci a isli na rychly asfaltovy okruh. Lenze asfalt neplanovame skoncil uz po kilometri a zacal sa brutalny zostup do krasneho wadi.
O cca 1.000m na 12km. Isli sme 10-30km/h, tak sme to radsej otocili a stupali naspat do hotela. Stihli sme to za svetla len tak tak. Este sa tam vratime.
V noci bolo 15st - v izbe. Vonku bolo 5 Rano sme vyrazili k vysielacu a potom k najvyssej hore Omanu Jabal Shams - cca 3.000m. Najviac sme sa dostali do 2.200m. Cesta ide aj uplne hore, ale maju tam vojaci radar. Urobili sme kolecko okolo hory, pozreli sme si aj najvacsi kanon Omanu - ako inak "Grand canyon" a pokracovali sme severozapadne, smer Emiraty. Kedze nam ostal cas, skusili sme ist do Dubaja a severneho Omanu - Musandanu. Lenze na hraniciach nas otocili a tak sme isli naspat na pobrezie. Colnici nam radili ist rovnou asfaltkou, ale ze je tam aj klukata asfaltka - tou ist nemame.
Tak sme si vybrali tu klukatu. A ako to uz v Omane byva, za 10km asfalt skoncil a zacala neskutocne krasna sotolina, plna padakov a vyjazdov. Okolity kanon vyzeral ako z Afghanistanu.
Risovi posledne 2-3 dni motorka nesla uplne OK. Vygooglili sme, ze to moze byt cidlo spojky a tak sme tam spravili bypass. Motorka ide zasa ako nova.
Spime za mestom Al-Khaburah.
 |
| 28. januára 2014: Sme niekde tu, trochu mimo plánovanej trasy |
31. januára 2014:
Rano sme sa vratili do Al Rustaq, aby sme dokoncili okruh z Wadi Bani Auf do Wadi Sahtan. Zaciatok bol novy asfalt, potom perfektna sotolina zakoncena prechodom do Wadi Sahtan cez uzke skaly a strme vyjazdy.
 |
Lenze v Sahtane stavaju novu cestu, a tak tam bol prach, bahno a bordel. Tu na severe sa strasne vela stavia. Niektore sotolinove cesty, ktore sme presli, budu urcite coskoro asfaltky...
Potom sme sa zastavili v Nakl, kde sme si pozreli pevnost a navstivili horuci pramen.
1. februára 2014:
Ahojte. Posledne 2 dni sme v Muscate. Potrebovali sme uz oddych - ved sme presli 5.000km! Ale ajtak sme nevylihovali.
 |
Pozreli sme si druhu najvacsiu mesitu na svete, kupali sme sa v mori, boli sme v Barke na bycich zapasoch, v Mutrahu na trhu, pojazdili sme Muscat krizom-krazom a dali sme aj plavbu po pobrezi.
O polnoci odlietame.
 |
Dakujeme za priazen a pozdravy. Tesime sa domov.
 |
| Plánovaná trasa |
Matúš